Situácia na Slovensku

Foto: Michal Trnka, Pixabay

Slovensko dosiahlo významné postavenie v oblasti automobilového priemyslu a aj v rámci širšieho segmentu dodávateľského reťazca automotive. Niekoľko rokov po sebe vyrába viac ako 1 mil. osobných vozidiel štyroch automobilových koncernov. Aktuálne je to najviac automobilov na 100 tis. obyvateľov na svete. V prípade plného využitia kapacít by dokázala ekonomika produkovať ešte o niekoľko 100 tis. automobilov ročne viac. Odvetvie zamestnáva priamo viac ako 170 tis. pracujúcich, resp. viac ako 270 tis. pracovných miest, ktoré na Slovensku existujú vďaka prítomnosti automobilového priemyslu. Pracovná sila má skúsenosti s komplexnými výrobnými postupmi ťažkého strojárskeho a automobilového priemyslu. Napriek tejto silnej pozícii sa pracovná sila v oblasti automobilového priemyslu zameriava skôr na pracovne náročné operácie s nižšou pridanou hodnotou a SR pôsobí ako tzv. „pobočková ekonomika“.

Najnovšie na problém poukázala štúdia spoločnosti McKinsey, podľa ktorej na Slovensku predstavujú pracovníci vo V&V automobilového priemyslu iba 1 % ekvivalentu práce na plný úväzok zo všetkých pracovníkov v automobilovom priemysle. Pre porovnanie - v Nemecku je to 13,4 % a v Českej republike 2,3 % ekvivalentu práce na plný úväzok. Slovensko má problém aj v diverzifikácii výroby dopravných strojov a zariadení (v segmente cestných vozidiel sa produkujú takmer výlučne osobné vozidlá), zaostáva vo výskume a vývoji, a aj v investíciách do výskumu a vývoja. Spomedzi krajín OECD je Slovensko najviac ohrozené automatizáciou práce. Vzhľadom na postavenie tohto sektora v ekonomike štátu a jeho príspevku k tvorbe pracovných miest, je budúcnosť odvetvia kardinálnou témou.

Dôležitými odvetviami sa pre Slovensko stali elektrotechnický priemysel a sektor IT, ktoré si v posledných dekádach významne porozumeli cez internet vecí s automobilovým priemyslom. A s tým všetkým veľmi úzko súvisí aj kybernetická bezpečnosť.

V súčasnosti v SR nevznikajú inovácie v oblasti dopravy, ale aj v rámci širšej témy ako je mobilita, koordinovane. Ide väčšinou o izolované iniciatívy. Slovensko aktuálne zaostáva v záväzkoch voči EÚ v oblasti budovania komunikačných sietí, inteligentných dopravných systémov a podpory cezhraničného testovania prepojených a autonómnych vozidiel. Z úrovne presadzovania a implementácie politík podniklo niekoľko krokov, avšak za trendmi v tomto ohľade zaostáva.

 

Medzinárodné záväzky Slovenska

V novembri 2016 sa konal Regionálny digitálny samit za účasti premiérov V4 a spolkovej kancelárky Nemecka a spolkového kancelára Rakúska v Maďarsku. Lídri zúčastnených štátov diskutovali o digitálnej strednej Európe a ministri krajín V4 zodpovední za dopravu podpísali Memorandum o porozumení o spolupráci v cezhraničnom prevádzkovaní prepojených a autonómnych vozidiel a prediskutovali aktuálne výzvy v rozvoji cezhraničnej digitálnej infraštruktúry.

V marci 2017 reagujúc na vývojové trendy v mobilite, v priemysle, obchode a v automotive segmente oznámili zástupcovia vlád Slovenskej a Českej republiky spoločný záujem na vybudovaní testovacej a výskumnej infraštruktúry pre autonómne riadené a vzájomne komunikujúce (prepojené) vozidlá. Vláda SR sa kladne vyjadrila v prospech projektu testovacej dráhy a súvisiacej výskumnej infraštruktúry, ktorá by sa venovala problematike autonómne riadených vozidiel a prepojených vozidiel v cezhraničnom styku. Obe krajiny sa radia medzi popredných automobilových producentov.

V tom istom roku, pri príležitosti 60. výročia podpísania Rímskych zmlúv, sa Slovensko stalo signatárom Rímskej deklarácie, v ktorej predstavitelia 27 členských štátov a Európskej rady, Európskeho parlamentu a Európskej komisie predstavili svoju víziu o budúcom smerovaní Európskej únie zo Slovenska. Podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu súčasne podpísal prehlásenie o zámere (Letter of Intent), ktorým Slovensko podporuje iniciatívu, na základe ktorej sa má venovať trom významným oblastiam súvisiacimi s inteligentnou mobilitou:

  1. Cezhraničná spolupráca pri vývoji a testovaní nových technológií, komunikačných sietí a dátových služieb pre prepojené a autonómne vozidlá. Cieľom je predovšetkým zvyšovať bezpečnosť na cestách a plynulosť dopravy.
  2. Práca na uvoľňovaní spektra pre pokrokové komunikačné technológie ako je 5G.
  3. Zapojenie sa spolu s Európskou komisiou do prípravy akčného plánu pre testovanie a rozsiahle demonštrovanie prepojených a autonómnych vozidiel v premávke.

 

Veda, výskum a inovácie v koncepčných dokumentoch SR zameraných na mobilitu

SR prijala v poslednej dekáde viaceré dokumenty zamerané na koncepciu dopravnej politiky, vybraných dopravných módov, elektronickej komunikácie, ale aj na riešenie mobility v rámci priemyselných sektorov a podnikateľského prostredia. Najstaršie z nich vznikli už pred viac ako jednou dekádou. Tieto dokumenty nevenovali vede, výskumu a inováciám v oblasti mobility významnejšiu pozornosť. Explicitne sa inováciám venuje „Program rozvoja inteligentných dopravných systémov“ (2009), okrajovo aj viaceré strategické dokumenty venované rozvoju dopravy a dopravnej infraštruktúry (2014 – 2017), „Stratégia rozvoja elektromobility v SR“ (2015) a „Akčný plán rozvoja elektromobility“ (2018).

Od roku 2013 sa výskumná a inovačná politika SR integrovala do „Stratégie výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu SR“ a pre roky 2014 – 2016 bol vypracovaný „Akčný plán implementácie „Stratégie výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu SR“ a následne bola rozpracovaná doména „Dopravné prostriedky pre 21. storočie“ a jej produktové línie. Celkovo sa na prínosy inovačných politík od vstupu SR do EÚ sa zameriava najnovšia štúdia SOVVA “V teórii a praxi: Analýza výskumných a inovačných politík v SR 2004 – 2020“.

Témy, opatrenia a odporúčania vo vzťahu k VVI v doméne mobility v koncepčných dokumentoch vlády SR od roku 2009 do 2020

Ekosystém, procesy, spolupráca

  • Zapájanie sa akademického, verejného, súkromného sektora do rôznych medzinárodných výskumných projektov, partnerstiev sietí a konzorcií, a to hlavne v rámci pripravovaného priamo riadeného programu EK Horizon Europe
  • Využívanie európskeho výskumného priestoru na výmenu know-how a transfer skúseností
  • Cezhraničné prepojenie dopravných informačných centier a zabezpečenie cezhraničnej výmeny informácií so susednými štátmi, aj v rámci priamo riadených programov EK (CEF), cezhraničných programov Prepojenie VVI aktivít s Európskou výskumnou a inovačnou stratégiou v oblasti dopravy
    (STRIA) - technologický plán, inovačná a implementačná stratégia, regulačný rámec pre inovačnú dopravu
  • Vyhodnotiť účinnosť realizovaných opatrení.
    Poskytnúť spoľahlivé výskumné výsledky a znalosti, na základe ktorých môžu byť vykonané politické rozhodnutia.

Infraštruktúra

  • Zvýšenie bezpečnosti a bezpečnostnej ochrany dopravy,
  • Zaistenie bezpečnej mobility prostredníctvom rozvinutej fyzickej a digitálnej infraštruktúry (zavádzanie IDS),
  • Zavádzanie nových technológií/postupov pri využití preventívnych a kontrolných mechanizmov,
  • Monitorovacie technológie na kritických úsekoch diaľnic,
  • e-call núdzové volanie s lokalizáciou,
  • Systém sledovania prepravy nebezpečného a citlivého tovaru na Slovensku s prepojením do systémov okolitých štátov,
  • Plány riadenia cestnej premávky na obchádzkovej trase Dunajského koridoru.

Inteligentné dopravné systémy a inteligentná mobilita

  • Systém sledovania charakteristík dopravného prúdu na nadradenej cestnej sieti,
  • Zvýšenie bezpečnosti na kritických nehodových lokalitách s využitím IDS,
  • Infotainment pre vodičov diaľkovej nákladnej dopravy v sieti TEN-T,
  • Inteligentné navigačné systémy a využitie systému GALILEO v doprave,
  • Analýza modelov správania s cieľom postupného prechodu na udržateľnú mobilitu:
    dopravné informácie, označovanie vozidiel podľa emisií CO2 a palivovej účinnosti, uhlíkovej stopy, ekologická jazda a obmedzenia rýchlosti
  • Integrovaná mestská mobilita: plány mestskej mobility, rámec pre spoplatnenie používania
    mestských cestných komunikácií, stratégia pre „mestskú emisne uhlíkovo neutrálnu logistiku“ do roku 2030
  • zavedenie moderných technológií pre dynamické rýchlostné obmedzenia
  • využívanie inteligentných dopravných systémov na vybraných lokalitách (premenlivé dopravné
    značenie, inteligentné prispôsobenie rýchlosti – ISA)

Dáta a modely

  • Modelovanie správania vodiča v neštandardných situáciách ako podklad pre zriadenie testovacieho laboratória
  • Modelovanie v doprave (národný multimodálny dopravný model SR)
  • Konsolidácia dátovej vrstvy, resp. doplnenie a priebežné udržiavanie databáz subsektorov dopravy určených pre efektívne plánovanie rozvoja dopravného sektora a aktualizáciu a k zabezpečeniu funkčnosti dopravného modelu SR (dostupnosť dát pre profesijné združenia, akademickú obec, výskumné organizácie a pod., odbúravanie legislatívnych prekážok)
  • Zabezpečiť rozvoj vysokokvalitných databáz.

 

Vývoj agendy inteligentných miest (smart city) a inteligentnej mobility (smart mobility) na Slovensku

Vo verejnej debate na Slovensku sa problematika smart cities v širšom aj užšom zmysle slova intenzívnejšie rieši v posledných rokoch. Vnímame to na frekvencii odborných podujatí, obsahu verejnej diskusie a rôznych formátov k problematike.

Vláda a ústredné orgány štátnej správy

V rámci centrálnych úradov sa k Smart Cities pristupovalo striktne rezortne v zmysle kompetenčnej príslušnosti, čo spôsobilo istú mieru fragmentácie tejto témy. Problematika sa aktívnejšie rieši v rámci tímov na Ministerstve hospodárstva SR, Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, Ministerstve životného prostredia SR a aj na Ministerstve dopravy a výstavby SR, ktoré spolupracujú medzi sebou skôr neformálne. Materiály súvisiace explicitne s touto témou predkladali v posledných rokoch na rokovania vlády SR najmä MH SR a MIRRI SR (ÚPVII).

Akčný plán digitálnej transformácie Slovenska na roky 2019 – 2022 v časti venovanej inteligentnej mobilite predpokladá viacero opatrení, medziiným aj prijatie národnej stratégie pre inteligentnú mobilitu.

  • Ministerstvo dopravy a výstavby SR

Ak chápeme Smart Cities ako rozvojový koncept určený najmä pre urbánne systémy, tak spadá mestský rozvoj s bytovou politikou, územným plánovaním a dopravou z hľadiska kompetenčnej príslušnosti pod Ministerstvo dopravy a výstavby SR. Začiatkom roku 2018 vláda schválila dokument Koncepcia mestského rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030. Rezort koordinuje Pracovnú skupinu pre mestský rozvoj a Platformu pre rozvoj slovenských miest. Debatu ohľadom smart agiend MDV SR smerovalo najmä na odborné fórum, ktoré pôsobí okolo ministerského periodika Urbanita. Inteligentné dopravné systémy sa objavujú už v niekoľkých reedíciách celoštátnych dopravných stratégií a ďalších doménových koncepčných materiáloch.
Od roku 2012 platí v SR aj zákon o inteligentných dopravných systémoch v cestnej doprave.

  • Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

Vzhľadom na sídlenú štruktúru Slovenska (napr. v zmysle metodík OECD) je možné uvažovať v SR aj o koncepte Smart Village. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR podporilo viaceré projekty z Integrovaného regionálneho operačného programu zamerané na smart koncepty a podporu možno čerpať hneď z viacerých aktuálne implementovaných operačných programov EŠIF. Špecificky sa riešila v dlhšom horizonte najmä problematika internetizácie obcí a bielych miest“, na ktorú sa poskytovali prostriedky z programov rozvoja vidieka.

  • Ministerstve životného prostredia SR

Environmentálne aspekty sú v gescii MŽP SR (sekcia environmentálnych programov a projektov, sekcia ochrany ovzdušia a zmeny klímy a Inštitút environmentálnej politiky) a smart agendy majú mať pozitívny vplyv aj verejné zdravie, ktoré je v gescii MZ SR. V aktuálnom programovom období smerovala podpora na vypracovanie nízkouhlíkových stratégií. SAŽP rieši národný projekt „Podpora biodiverzity prvkami zelenej infraštruktúry v obciach Slovenska - Zelené obce Slovenska“, ktorý je zameraný na opatrenia zelenej infraštruktúry – vegetačné prvky podporujúce zachovanie a obnovu biodiverzity a ekosystémov, prírodných a poloprírodných oblastí v obciach.

  • Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR

V kompetencii MIRRI SR je problematika otvorených dát a koordinácie a dostupnosť finančných zdrojov. Ešte ako ÚPVII pripravilo v roku 2017 pilotnú schému podpory projektov experimentálneho vývoja a inovácií pre budovanie rozumných obcí a miest v rámci schém pomoci de minimis. Podpora bola určená projektom zameraným najmä na mestskú infraštruktúru v oblastiach, ako je aj mestská individuálna a verejná automobilová doprava, internet vecí a manažment verejnej osobnej dopravy. Aj v nadväznosti na nové programové obdobie a cieľ Inteligentnejšia Európa sa začala diskusia ohľadne spoločného mechanizmu pilotnej schémy pre koncepčnú podporu miest a obcí v oblasti „smart cities“. Na projekty samospráv zamerané na IoT a zlepšovanie e-služieb sa alokovali prostriedky EŠIF z prioritnej osi 7 - Informatizácia spoločnosti OP II.

MIRRI (ÚPVII) zadalo v r. 2018 vypracovať štúdiu Testovacia dráha pre prepojené a autonómne vozidlá, ktorej cieľom bolo vyhodnotiť realizovateľnosť testovacej dráhy pre autonómne a prepojené vozidlá v slovenských podmienkach a jej možný prínos pre inovácie v doprave a automobilovom priemysle. Štúdia okrem bohatej analytickej a faktografickej časti poukázala na jednoznačnú potrebu vypracovania širšej stratégie a koncepčného prístupu k riešeniu problematiky autonómnych a prepojených vozidiel ako jednej z oblastí a výziev novej mobility.

Na základe výstupov štúdie, projektových zámerov a po viacmesačnej príprave bol v roku 2019 schválený národný projekt Zlepšenie verejných politík v oblasti dopravy, inovačnej kapacity v doprave a podpora partnerstva v zavádzaní inteligentnej mobility.
MDV SR je zodpovedné za realizáciu aktivít č. 1 – 4:
1. Nastavenie strategického smerovania inteligentnej mobility na Slovensku;
2. Testovanie a zavádzanie do praxe prepojených a autonómnych vozidiel ako aj ďalších inovácií v doprave;
3. Koordinovanie a monitorovanie modernizácie výstavby sietí a budovania infraštruktúry pre inovácie v doprave a
4. Nastavenie procesov systematického zberu a manažmentu údajov pre tvorbu dátami riadenej politiky a riadenie rozvoja inteligentnej mobility).

Za aktivitu č. 5 Vytvorenie funkčného ekosystému pre inteligentnú mobilitu v digitálnej ekonomike
zodpovedá MIRRI.

Aktuálne sú dostupné viaceré výstupy, napr. dokument Pasportizácia zainteresovaných spolupracujúcich subjektov z rôznych sektorov a možných modelov spolupráce v problematike inteligentnej mobility majú prispieť k napĺňaniu jej cieľov. Mali by poslúžiť ako podklad k vybudovaniu a nastaveniu fungovania platformy.

Zavedenie politík inteligentnej dopravy, inteligentnej mobility a integrovaných verejných dopravných systémov bolo identifikované ako veľká príležitosť pre vybudovanie nových podnikov venujúcich sa inováciám a aktivitám s pridanou hodnotou v Stratégii digitálnej transformácie Slovenska 2030.

  • Ministerstvo hospodárstva SR

Záujem o Smart City koncept na celoštátnej úrovni prejavovalo systematicky Ministerstvo hospodárstva SR. Kompetenčne príslušnosť odvodzuje od gestorstva inovácií a „príležitosti a výzvy pre MSP v SR, ktoré budú môcť inovatívne riešenia aplikovať v mestách s cieľom zvyšovať kvalitu života“ a tým aj zlepšovať podnikateľské prostredie vrátane dosiahnutia výrazných úspor vo verejných financiách a za predpokladu, že sa reflektujú špecifické miestne potreby. Za oblasť zodpovedá sekcia podnikateľského prostredia a inovácií. Akcelerátorov konceptu smart city vníma komplexnejšie - implementáciu moderných IT, inovácie technického a technologického charakteru a s nimi spájané množstvo sociálnych a behaviorálnych aspektov.
V roku 2018 uverejnil rezort Schému na podporu malých a stredných podnikov pri implementovaní inovatívnych riešení v mestách (schéma pomoci de minimis), z ktorej sa aktuálne financujú prvé projekty. Schéma poskytuje prostriedky na vytvorenie vzťahov mesta a vybraného podniku prostredníctvom konkrétnych štúdií uskutočniteľnosti a následne prototypového/pilotného odskúšania („proof of concept“) daného riešenia na vybranom testovacom území mesta. MH SR participovalo tiež na príprave Stratégie výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu - RIS3 (2013), ktorú pripravilo spolu s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR. Implementačný plán RIS3 SR bol transformovaný do 5 domén inteligentnej špecializácie, ktoré boli navrhnuté na základe ekonomických, výskumných a znalostných parametrov, medzi ktorými sú aj:

  • dopravné prostriedky pre 21. storočie,
  • priemysel pre 21. storočie,
  • digitálne Slovensko
  • a kreatívny priemysel.

MH SR pripravilo aj ďalšie súvisiace koncepcie týkajúce sa inteligentného priemyslu (industry 4.0) a elektromobility. V roku 2015 bola prijatá Stratégia rozvoja elektromobility v Slovenskej republike a jej vplyv na národné hospodárstvo Slovenskej republiky a v roku 2019 bol prijatý Akčný plán rozvoja elektromobility v Slovenskej republike. Ako reakcia na prijatie Akčného plánu rozvoja elektromobility v Slovenskej republike prešiel v roku 2019 revíziou a aktualizáciou v časti venovanej e-mobilite aj
Národný politický rámec pre rozvoj trhu s alternatívnymi palivami.

Zaujímavou oblasťou, kde začalo vyvíjať iniciatívu Ministerstvo hospodárstva, sú vodíkové technológie. V júli 2020 sa pod záštitou vicepremiéra a ministra hospodárstva Richarda Sulíka konala odborná konferencia „Vodíková budúcnosť Slovenska“. Následne Slovenská inovačná a energetická agentúra vyhlásila výzvu v oblasti vodíkových technológií na dôležité projekty spoločného európskeho záujmu. Konkrétne ide o podporu výroby zeleného vodíka z obnoviteľných zdrojov energie s využitím elektrolýzy, o prepravu vodíka cestnou, železničnou, lodnou či potrubnou dopravou v rôznych formách, o odvetvia dopravy využívajúce palivové články napríklad v nákladných vozidlách, autobusoch, vlakoch, vrátane vodíkových čerpacích staníc, priemyselné využitie zeleného vodíka, využitie v energetických odvetviach a využitie v sektore bývania pri zásobovaní teplom a elektrinou. Ďalším významným krokom v tomto smere bolo podpísanie memoranda medzi Univerzitou Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Technickou univerzitou v Košiciach a Slovenskou akadémiou vied o spolupráci na vzniku Centra výskumu vodíkových technológií v Košiciach.

Samospráva

Aj v samosprávach SR možno pozorovať stúpajúci záujem o koncept inteligentných miest (smart city), ktorý sa prejavuje realizáciou konkrétnych projektov, a to aj napriek absencii systémovej podpory. Z hľadiska lokálnych aktivít oblasť novej mobility pokrývajú koncepcie zamerané na Smart Cities. Sú rôznej kvality a v porovnaní s prístupmi v zahraničí predstavujú neprimerane textom aj záberom rozsiahle pojednania.

Ako príklad systematickejšieho lokálneho prístupu k inteligentnej mobilite možné uviesť
mestskú mobilitu Bratislavy. Hlavné mesto SR a jeho región v spolupráci s dopravcami vytvorilo bratislavskú integrovanú dopravu, poskytuje WiFi v prostriedkoch mestskej verejnej dopravy, buduje dynamicky riadené križovatky a zavádza preferenciu MHD na križovatkách.
V posledných rokoch sa tu etabluje požičiavanie mestských bicyklov (Slovnaft, Antik), ekolobežiek (Mint, Bolt) a elektroáut na princípe carsharingu. Ako súčasť konceptu tu môžeme zaradiť aj cyklokuriérske služby. Ako jedno z prvých stredoeurópskych miest vytvorilo tzv. mestskú kartu, ktorá umožňuje prepojenie bankového účtu s možnosťami dobíjania kreditov, čerpania zľavy na kultúrne a iné podujatia mesta s možnosťou rozšírenia na ďalšie služby ponúka tzv. bratislavská mestská karta: nákup cestovného lístka, informácia o príchode prostriedku MHD alebo zaplatenie parkovného cez mobilnú aplikáciu je v Bratislave tiež možné.

Z ďalších možno ako príklady uviesť stratégie miest Nitra a Prešov. Týmto mestám poskytla
pri príprave stratégie pomoc Európska investičná banka z programu JASPERS. Veľmi aktívne v tejto problematike sú aj mestá Kežmarok a Poprad, parkovacou politikou zaujal Trenčín a v podpore nemotorovej osobnej dopravy pokrok dosiahla aj Trnava.

Akademický sektor

V uplynulej dekáde sa podporili z finančných mechanizmov zameraných na VaV viaceré centrá výskumno-vývojovej infraštruktúry privátneho aj verejného sektora, ktoré majú vzťah k problematike inteligentnej mobility (centrá excelentnosti, výskumno-vývojové centrá, kompetenčné centrá, infraštruktúra aplikovaného výskumu a transferu technológií).
Na dopravu sa výrazne profilujú vedecké parky a centrá v Žiline, Košiciach a Bratislave.

Univerzitný vedecký park Žilinskej univerzity v Žiline poskytuje viacero laboratórií špecializovaných na inteligentné dopravné systémy, krízové stavy v doprave, alternatívne pohony, hodnotenie stavu dopravnej infraštruktúry, hodnotenie vlastností materiálov pre dopravné prostriedky a dopravnú cestu a riadenie inteligentných budov:

  • laboratórium pre výskum vplyvu ľudského faktora na riadenie, prevádzku a bezpečnosť dopravných systémov;
  • laboratórium pre výskum a vývoj optimalizačných algoritmov pre analýzu dopravného
    systému a pre riadenie cestnej dopravy - Smart City laboratórium;
  • laboratórium pre výskum a vývoj informačných mobilných systémov pre zber, analýzu a vyhodnocovanie anonymizovaných dát zo senzorov;
  • laboratórium pre výskum systémov ochrany objektov kritickej infraštruktúry;
  • laboratórium pre výskum a vývoj riadiacich systémov pre inteligentné parkoviská;
  • laboratórium pre vývoj technológií a materiálov pre nové prvky a senzory v dopravnej a
    výrobnej infraštruktúre;
  • laboratórium pre výskum v oblasti systémov riadenia toku energie v elektromobile, bezpečnostné a komunikačné systémy;
  • laboratórium pre výskum v oblasti systémov dopĺňania energie a testovania parametrov elektrických pohonov.

Univerzitný vedecký park TECHNICOM v Košiciach sa zameriava najmä na Informačné a komunikačné technológie s väzbou na centrá excelentného výskumu pre znalostné systémy (napr. inteligentné rečové komunikačné systémy; 3D / stereoskopické zobrazovacie systémy, navigácia a rozhrania človek - výpočtový systém, virtuálna realita; umelá inteligencia pre „smart“ systémy; inteligentné aplikácie pre koncepty „Smart City“ a „Smart Data), inteligentné autonómne komponenty pre produkčné systémy, modelovania a simulácia mechanických a mechatronických sústav; rekonfigurovateľné inteligentné robotické a výrobné systémy a senzory.

Univerzitný vedecký park SCIENCE CITY BRATISLAVA je zameraný aj na aplikovaný výskum pre informačné a internetové technológie, cloud, elektroniku, fotoniku, energetiku a nanotechnológie a elektrotechniku, automatizované a riadiace systémy, energetické nosiče (biotechnológia výroby bioplynu z poľnohospodárskych odpadov, bionafta a bioetanol); bezpečnosť a spoľahlivosť stavieb.
Kľúčové pracoviská je napr.: Virtual desktop Cloud centrum, Výskumné centrum používateľského
zážitku a interakcie UXI@FIIT.

Záujmové organizácie, platformy a klastre

Evidujeme aktivity viacerých platforiem a iniciatív, ktoré sa týmito otázkami priamo alebo čiastočne zaoberajú. Sídlia nielen v Bratislave, ale aj na severe alebo na východe Slovenska. Existuje tu aj snaha o integrovaný postup.
Spomedzi záujmových združení a klastrov by sme menovali napríklad:

  • Slovenská asociácia pre elektromobilitu – SEVA (2012);
  • Priemyselný inovačný klaster / Industrial Innovation Cluster / IIC (záujm. združ. práv.osôb, 2017, Bratislava);
  • Združenie inteligentného priemyslu - Industry4UM (záujm. združ. práv.osôb, 2019, Bratislava);
  • Rada pre smart riešenia a inovácie
    • Platforma neziskových záujmových združení v oblasti inteligentných riešení a inovácií,
    • Slovak Smart City Cluster (záujm. združ. práv. osôb, 2017, Poprad),
    • Smart Cities klub (reg. 2009, resp. 2017 občianske združenie),
  • Smart Consumer Institute / Inštitút moderného spotrebiteľa (o.z., 2018, Bratislava);
  • Chcem Smart Mesto (záujm. združ. práv.osôb, 2019, Brtaislava).

 

Zdroj: "Pasportizácia zainteresovaných spolupracujúcich subjektov z rôznych sektorov a možných modelov spolupráce v problematike inteligentnej mobility", vypracovaná KPMG Slovensko Advisory, k.s. pre Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR