Európska komisia vyhlásila rok 2021 za rok železníc. V rámci tejto iniciatívy budú počas roka naplánované rôzne podujatia a stimuly, ktoré majú motivovať cestujúcich, ako aj prepravcov tovarov, viac využívať železničnú dopravu.

EUYearofRail

Prečo železnice

Ide o najbezpečnejší mód pozemnej dopravy. Je spoľahlivý a neovplyvnený dopravnými zápchami, veľmi vhodný na zavádzanie nových technológií a inovácií. Napríklad pre autonómne a automatizované riadenie je železničná doprava vhodnejšia ako cestná. Pri vlakoch sa uvažuje s vodíkovým pohonom ako environmentálne efektívnejším riešením. Železničná doprava nie je výhodná len pre individuálnych pasažierov ako osobná doprava – podniky využívajú nákladnú vlakovú prepravu z hľadiska jej cenovej výhodnosti a spoľahlivosti. Ale najmä – s ohľadom na ciele definované v Európskom ekologickom dohovore a Stratégii pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu ide o klimaticky najprijateľnejší druh dopravy z hľadiska uhlíkovej stopy. Zodpovedá len za 0.5% skleníkových plynov vyprodukovaných v oblasti dopravy a prepravy v rámci EÚ, a ročne železnice prepravia v priemere len 7,6 % osôb a 17,4 % tovaru. Našťastie osobná železničná doprava zaznamenáva pozitívny trend - podľa štatistík Eurostatu celkovo v EÚ počet pasažierov v železničnej doprave z roka na rok stúpa, pričom celkové emisie CO2 kontinuálne klesajú.

EÚ postupne prijíma sériu legislatívnych opatrení smerujúcich k jednotnému železničnému trhu (Single European Railway Area), ktoré majú za cieľ uľahčiť cestovanie naprieč štátmi EÚ, zjednodušiť kupovanie lístkov aj v rámci multimodálnej dopravy a zatraktívniť železničnú dopravu oproti iným druhom dopravy. Posledná – štvrtá – z takejto série opatrení, nazývaných „railway package“ (Železničný balíček), bude v celej EÚ platiť prvý celý kalendárny rok práve v 2021, a zároveň ide o 20. výročie od prvého železničného balíčka. Aj preto je práve tento rok zvolený za rok železníc. Taktiež vymedzuje okrúhle výročia vysokorýchlostných vlakov – 40 rokov TGV (frsncúzsky „Train à Grande Vitesse“) a 30 rokov ICE (nemecký Inter City Expres)

Čo sa týka nákladnej železničnej dopravy, Stratégia pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu si dáva za cieľ do roku 2050 zdvojnásobiť súčasný objem tovarov prepravovaných nákladnou vlakovou dopravou.

Plány v rozvoji železníc u nás

So železničnou dopravou u nás to nie je úplne ideálne. Je síce pravda, že stav železničnej infraštruktúry je na mnohých úsekoch zhoršený, dlhodobé podcenenie modernizácie či údržby si na niektorých úsekoch vyžaduje, že vlaky musia premávať nízkou rýchlosťou (čo značne predlžuje čas cesty) a celkovo je tu, čo sa týka železníc, veľký investičný dlh. Práve preto je dôležité, že aj vďaka Európskemu roku železníc sa tento problém dostane viac „do hľadáčika“. Neznamená to, že by sa doteraz na železnice zabúdalo, aj súčasné vedenie Ministerstva dopravy a výstavby SR v mnohom prízvukuje, že pokračovať v modernizácii železníc je jednou z ich hlavných priorít. Za všetky snahy menujme napríklad dlho očakávané dobudovanie trate na úseku Nitra – Trnovec nad Váhom, čo umožní priame spojenie Nitra-Bratislava. Nitra ako jediné krajské mesto dosiaľ nemá priame spojenie s hlavným mestom.

Pozitívne zmeny sa rysujú aj vďaka eurofondom, na modernizáciu železničných tratí, jednotlivých dopravných uzlov či elektrifikáciu bolo/je realizovaných viacero projektov z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra alebo Nástroja na prepájanie Európy („CEF“). Modernizácia železničných tratí je aj jednou z tém pre využitie prostriedkov z Fondu obnovy a odolnosti. Slovensko má záväzok dobudovať TEN-T koridory (Trans-European Transport Network). Je to multimodálna sieť deviatich hlavných dopravných koridorov prepájajúcich celú Európu, zahŕňajúcich cesty, vnútrozemské vodné koridory, železnice, letiská, prístavy, morské prepravné koridory). Do roku 2030 je potrebné odstrániť všetky slabé miesta.

V rámci železničnej siete sa toto dobudovanie TEN-T koridorov bude u nás týkať úseku Katowice – Ostrava – Brno – Viedeň a Katowice – Žilina – Bratislava – Viedeň na Baltsko-jadranskom koridore, modernizácie cezhraničných úsekov na trasách Břeclav – Bratislava, Bratislava – Hegyeshalom na koridore Orient – Východné Stredomorie, a časti koridoru Rýn – Dunaj (Ostrava/Přerov – Žilina – Košice – hranica s Ukrajinou a štúdie vysokorýchlostnej železničnej trate Viedeň — Bratislava/ Viedeň — Budapešť/ Bratislava — Budapešť, vrátane zosúlaďovania spojení medzi týmito tromi mestami). Preto je na nové programové obdobie na tento účel vyčlenená signifikantná alokácia finančných prostriedkov (trojnásobná oproti predchádzajúcemu obdobiu).

Zdroj: https://ec.europa.eu/transport/, zsr.sk, mindop.sk

Podobné články

Slovensko má stratégiu pre inteligentnú a udržateľnú mobilitu

Slovensko má stratégiu pre inteligentnú a udržateľnú mobilitu

27. januára 2022

Vláda na zasadnutí 26. januára 2022 schválila dokument, ktorý do budúcna udáva smerovanie mobility na Slovensku. Cieľom je poskytovať ekologické, bezpečné a efektívne služby. Do roku 2030 by sa malo cestovať na jednotný cestovný lístok a v roku 2050 by takmer všetky druhy dopravy mali mať nulové emisie.

#dekarbonizácia #ekosystém inteligentnej mobility #investície #stratégie

Vzniklo združenie Smart Mobility Slovakia

Vzniklo združenie Smart Mobility Slovakia

22. septembra 2021

Platforma inteligentnej mobility, ktorá pomôže doprave aj inováciám, bola v oficiálne zapísaná do Registra záujmových združení

#ekosystém inteligentnej mobility

Digitálne dvojča s 5G prenosom zlepší prevádzku elektromobilov

Digitálne dvojča s 5G prenosom zlepší prevádzku elektromobilov

12. júla 2021

Spoločný projekt strojárov a informatikov zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a telko operátora Orange prepája univerzitný výskum s praxou

#5G #autonómne vozidlá #ekosystém inteligentnej mobility #elektromobilita #testovanie #výskum a vývoj